14

Struèný historický vývoj revizionizmu holokaustu

 

1950: Bývalý bojovník francúzskeho hnutia odporu a väzen koncentracného tábora Buchenwald Paul Rassinier publikuje knihu Le Mensonge d'Ulysse, v ktorej uvádza, že v Buchenwalde neexistovala žiadna plynová komora. Rassinier si myslí, že plynové komory bezpochyby v niektorých iných táboroch existovali, ale že pocet obetí bol relatívne malý.

1964: V Le Drame des Juifs europeens, Rassinier nazýva tvrdenia o vyhladzovaní Židov a plynové komory "najstrašnejšou lžou všetkých cias" a demonštruje nemožnost poctu 6 miliónov.

1967: Paul Rassinier, otec revizionizmu, umiera.

1972: Richard Harwood "Naozaj zomrelo 6 miliónov?". Aj ked nie dokonalá, táto brožúra, ktorá je podstatne úspešná, obsahuje mnoho platných argumentov proti tradicnému tvrdeniu o holokauste.

1976: Arthur Butz a "The Hoax of the Twentieth Century". Táto knihá, ktorá v revizionizme zaznamenáva velký skok dopredu, sa stane klaskou, aj ked sa necíta lahko. Butz, profesor elektronického inžinerstva, brilantne demonštruje, že Spojenci si museli byt vedomí masového vyhladzovania v nemeckej sfére vplyvu. Ak by o takomto vyhladzovaní vedeli, reagovali by, aby to zastavili. Ale Spojenci neucinili nic, pretože vedeli, že tvrdenia židovských organizácií boli len vojnovou propagandou.

1978: Wilhelm Stäglich a "Der Auschwitz Mythos". Stäglich, nemecký sudca, majstrovsky analyzuje základy ortodoxných tvrdení o Osviencime a demonštruje ich prázdno. V poslednej kapitole rozpitváva neslávny Osviencimský proces, ktorý sa konal v rokoch 1963-65 vo Frankfurte a ukazuje, že nemecký justicný systém porušil všetky normy právnej etiky, aby "dokázal" údajné masové vraždenie Židov v Osviencime.

1979: Francúzsky revizionista, profesor Robert Faurisson, publikuje niekolko clánkov, v ktorých poukazuje na technické nemožnosti tvrdenia o osviencimskom plynovaní. Od tohto casu bude dôraz revizionistického výkumu kladený na technické aspekty.

1980: Francúzsky revizionista Serge Thion publikuje "Verité historique ou verité politique?", velmi dôležitú knihu o revizionizme a Faurissonovej afére.

1982: Faurisson a "Reponse a Pierre Vidal-Naquet". Odpovedajúc cisto emocionálnym anti-revizionistickým výplodom francúzskeho židovského vedca Pierre Vidal-Naqueta, Faurisson ukazuje, že nepriatelia revizionizmu nemajú žiadne seriózne argumenty.

1983: Nemecko-americký revizionista Walter Sanning publikuje "The Dissolution of Eastern European Jewry", ktorá je založená výlucne na židovských a spojeneckých zdrojov a je stále najvážnejšou štúdiou strát židovskej populácie pocas 2. svetovej vojny. Sanning dochádza k záveru, že pocas vojny zomrelo okolo 1,3 milióna Židov, ale že menej ako polovica týchto strát môže byt pripísaná nemeckej politike: viac než polovica židovských vojnových obetí zomrela ako vojaci na fronte alebo pocas sovietskych deportácií.

1984: Teroristi spálili do tla The Institute for Historical Review v Kalifornii.

1985: Prvý Zündelov proces v kanadskom Toronte. Nemecký obcan Ernst Zündel sa dostal na súd pre rozširovanie Harwoodovho bookletu "Did Six Million Really Die?". Kedže v Kanade neexistuje anti-revizionistický zákon, súd sa uchýlil k zabudnutému anglickému zákonu zo stredoveku, ktorý zakazuje "rozširovanie falošných správ". Aj ked je Zündel odsúdený na 15 mesiacov väzenia, proces je pohromou pre prívržencov tvrdenia o holokauste, kedže niekolko prvotriednych expertov mohli prezentovat svoje argumenty proti údajnej exterminácii Židov. Dvaja hviezdni svedkovia obžaloby, prof. Raul Hilberg a bývalý židovský osviencimský väzen Rudolf Vrba, sú nemilosrdne vypocúvaní Zündelovým advokátom Douglasom Christiem. Hilberg sa ukazuje ako beznádejne nekompetentný, kým Vrba je odhalený ako nehanebný klamár.

1986: "Aféra Roques" vo Francúzsku. Henri Roques podal doktorskú prácu o Gersteinovej správe. "Priznania" dôstojníka SS Kurta Gersteina sú považované za najlepší dôkaz existencie plynových komôr v tábore Belzec. Roques vo svojej téze ukazuje, že existuje minimálne šest protirecivých verzií tejto správy, a že všetky z nich sú plné absurdít. Média rozpútavajú nenávistnú kampan proti univerzite v Nantes, ktorá Roquesovu tézu akceptovala. Po protestoch židovských organizácií a Izraela je Roquesovi nakoniec odobratý jeho doktorský titul. Vo Švajciarsku stráca po mediálnej kampani prácu ucitelka Mariette Paschoud, ktorá Roquesa podporovala.

1988: Druhý Zündelov proces v Toronte. Zündelov trest je znížený na 9 mesiacov (o štyri roky neskôr, v roku 1992, bude kanadským Najvyšším súdom oslobodený, a zákon, ktorý slúžil na jeho odsúdenie, bude vyhlásený za neústavný). Pocas procesu cestuje do Polska americký expert na popravovacie zariadenia Fred Leuchter, aby preskúmal "plynové komory" v Osviencime I, Birkenau a Majdanku. V následnej správe dochádza k záveru, že tieto miestnosti z technických a chemických dôvodov nemohli slúžit ako plynové komory. Napriek nepopieratelným nedostatkom Leuchterova správa uštedrila devastujúci úder tvrdeniu o holokauste, pretože vo velkom rozširuje popularitu revizionizmu, a pretože Leuchterove nálezy budú neskôr potvrdené Germarom Rudolfom v ovela vedeckejšej štúdii.

1990: France prijíma škandalózny Gayssotov zákon proti revizionizmu. Tento zákon zakazuje spochybnovanie akéhokolvek "zlocinu proti ludskosti", takto definovaného Norimberským tribunálom. Následne poslúži ako základ pre prenasledovanie revizionistov vo Francúzsku.

1993: Prvá verzia Rudolfovej expertízy o údajných plynových komorách v Osviencime. V tejto majstrovskej štúdii Rudolf demonštruje, že "plynové komory" neboli nikdy vystavené isekticídu Zyklon-B, údajne používanému na vyhladzovanie Židov.

Francúzsky historik Jean-Claude Pressac publikuje Les crematoires d'Auschwitz, ktorú médiá oslavujú ako konecné vyvrátenie revizionizmu. Ale kedže Pressac nie je schopný poskytnút ani najmenší dokumentárny dôkaz o existencii plynových komôr, jeho kniha len podciarkuje slabost tvrdenia o holokauste - mimo faktu, že Pressac voci revizionistom ucinil pocetné prekvapivé ústupky.

1994: Zvoliac pseudonym "Ernst Gauss" v zúfalej nádeji ochránit sa pred trestným stíhaním, Germar Rudolf vydáva "Grundlagen zur Zeitgeschichte" ("Základy modernej histórie"). Táto vedecká antológia obsahuje sériu clánkov z pera rôznych revizionistických vedcov, o rôznych aspektoch holokaustu. Kniha je v Nemecku coskoro zakázaná a Rudolf odchádza do exilu, aby sa vyhol väzeniu.

Ešte pred publikáciou "Grundlagen" nemecký režim, reagujúci na rastúci vplyv revizionizmu, drasticky zostruje anti-revizionistický zákon.

Pierre Marais a "Les camions a gas en question". Francúzsky automobilový konštruktér Marais vo vynikajúcej štúdii demonštruje, že "plynové nákladné autá", údajné používané Nemcami na vraždenie Židov v tábore Chelmno a v Rusku, nikdy neexistovali.

Jürgen Graf a "Auschwitz. Tätergeständnisse und Augenzeugen des Holocaust". Prvá zbierka správ ocitých svedkov o údajných plynovaniach v Osviencime odhaluje absurditu týchto zdrojov.

1995: Švajciarsko prijíma "anti-rasistický zákon", ktorý slúži hlavne ako nástroj na potlacenie revizionizmu.

Carlo Mattogno, Robert Faurisson, Serge Thion a Germar Rudolf extenzívne vyvracajú Pressacovu knihu Les Crematoires d'Auschwitz, ktorá bola posledným vážnym pokusom dokázat existenciu osviencimských plynových komôr, vo svojej odpovedi "Auschwitz. Nackte Fakten" ("Osviencim. Círe fakty.").

1996: Aféra Garaudy vo Francúzsku. Svetoznámy francúzsky filozof Roger Garaudy, ktorý už skôr konvertoval na islam, obozretne podporuje revizionizmus holokaustu vo svojej knihe "Les mythes fondateurs de la politique israelienne". Aj ked je revizionistická kapitola tejto knihy skôr mierna, Garaudyho aféra vytvára medzi francúzskymi Židmi spúšt a pre revizionistov je obrovským úspechom.

Germar Rudolf zo svojho britského exilu zacína publikovat svoj vysokokvalitný žurnál Vierteljahreshefte für freie Geschichtsforschung ("Štvrtrocník pre slobodný historický výskum").

Anti-revisionistický francúzsky historik Jacques Baynac v dvoch dlhých clánkoch vo lvajciarskych novinách Le Nouveau Cotidien pripúšta, že niet dôkazov o existencii nacistických plynových komôr.

1998: Jürgen Graf a Carlo Mattogno, KL Majdanek. Eine historische und technische Studie. Prvá vedecká práca o koncentracnom tábore Majdanek dokazuje, že v tomto tábore neexistovali plynové komory, že údajné masové strielanie židovských väznov sa nikdy neodohralo, a že v Majdanku zomrelo okolo 42 500 ludí.

2000: Rozšírená a updatovaná anglická verzia Grundlagen je Germarom Rudolfom publikovaná pod názvom "Dissecting the Holocaust".

V Londýne prehráva revizionistický historik David Irving svoj súd proti židovskej anti-revizionistickej autorke Deborah Lipstadt, ktorú zažaloval za nactiutrhanie, ale dostatocne nicí židovského historika holokaustu Roberta van Pelta, Lipstadtovej svedka císlo jeden.

Austrálsky inžinier Richard Krege v Belzeku a Treblinke uskutocnuje skúmania pomocou pozemného radaru. Výsledky, ktoré dokážu neexistenciu údajných obrovských masových hrobov v oboch táboroch, budú publikované v roku 2001 a budú predstavovat ranu z milosti belzeckému a treblinskému podvodu.

 

 


HOME